NKÚ vykonal kontrolu, ktorá bola zameraná na obnovu verejných budov,
osobitne štátnych. Na Slovensku je ich spolu približne 15.000. Hĺbkovú
obnovu si podľa NKÚ vyžaduje 75 % z nich. Kontrola podľa NKÚ ukázala, že
financovanie z verejných zdrojov nebolo dostatočné a samotné financie
na obnovu poskytovalo viac ako 15 subjektov. Roztrieštenosť financovania
a nastavený systém zberu dát mali nepriaznivý dosah na presnosť,
spoľahlivosť a kvalitu vykazovaných údajov. "Presúvanie kompetencií po politických zásahoch viedlo k ďalšej roztrieštenosti, a tým neprehľadnosti financovania," povedal podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo.
Kontrolóri zároveň zistili, že správcom verejných budov chýbajú odborné
kapacity na zabezpečenie primeraného a dobre cieleného financovania, ako
aj na prípravu a realizáciu projektov. "Verejné subjekty svoje
budovy, často postavené na lukratívnych pozemkoch neobnovujú,
uprednostňujú radšej prenájom priestorov v nových energeticky
hospodárnych súkromných stavbách a vlastné budovy nechávajú chátrať," upozornil Ivančo.
Úrad skonštatoval, že medzi prekážky, ktoré bránili intenzívnejšej
obnove verejných budov, patrili tiež chýbajúca národná databáza o
budovách a nepoužiteľnosť eurofondov na túto činnosť v Bratislavskom
kraji, ako aj nízka angažovanosť vlastníkov a správcov verejných budov.
Ukázalo sa, že stratégie obnovy budov, ktoré vypracoval rezort dopravy v
rokoch 2014, 2017 a 2020, neboli podľa NKÚ výraznou hybnou silou rastu
tempa obnovy budov.
"Napriek tomu, že zvyšovanie energetickej efektívnosti budov je
jedným z pilierov naplnenia záväzkov SR vo vzťahu ku klimatickej
neutralite, v tejto oblasti nám chýba efektívne riadenie, prioritizácia
obnovy a aj databáza údajov o energetickej hospodárnosti budov," uviedol
Ivančo. NKÚ odporúča parlamentu zaviazať vládu vypracovať analýzu o
možnom spojení súčasných delených kompetencií do jedného orgánu s
pôsobnosťou pre štátne budovy.
NKÚ tiež radí sprehľadniť systém financovania obnovy budov zo zdrojov
Európskej únie (EÚ). Vzniknúť by podľa neho mala aj digitalizovaná
databáza s aktuálnymi analytickými údajmi o stave verejných budov a na
jej základe by sa malo rozhodovať o potrebnej rekonštrukcii. "Povinnosť zriadiť národnú databázu údajov o energetickej hospodárnosti budov Slovensku vyplýva aj z európskej smernice," uzavrel NKÚ.